Henry DeTamble (Eric Bana) pracuje ako knihovník v Chicagskej knižnici a trpí zvláštnou genetickou poruchou, kvôli ktorej sa bunky jeho tela voľne presúvajú v štvrtej dimenzii, navyše úplne náhodne v širokom rozsahu aj niekoľkých desaťročí do minulosti alebo budúcnosti. Táto zvláštnosť mu spôsobuje obrovské problémy, nemá kvôli tomu ani priateľov a taktiež je poznačený obrovskou traumou a nešťastím z detstva. Celý život sa mu však náhle zmení, keď sa jedného dňa v knižnici stretne s krásnou Clare (Rachel McAdams), ktorá mu prezradí, že ho pozná už od svojho detstva...
Žena cestovateľa v čase (alebo v českom "preklade" Zakletý v čase) je film natočený podľa rovnomenného bestselleru americkej spisovateľky Audrey Niffenegger vydaného v roku 2003, na ktorého sfilmovanie zakúpila práva filmová spoločnosť Brada Pitta a Jeniffer Anistonovej ešte pred samotným vydaním románu. Od začiatku však samotnú realizáciu sprevádzali problémy, kedy sa štúdio nevedelo dohodnúť s viacerými režisérmi (Steven Spielberg, David Fincher, Gus Van Sant), ale aj pôvodný scenár Jeremyho Levena (Legenda menom Bagger Vance, Zápisník jednej lásky...) bol potom nejak prepísaný, na režisérsku stoličku si nakoniec zasadol Robert Schwentke a začalo sa natáčať až koncom roka 2007.
Napriek všetkým týmto problémom je to film s veľmi pôsobivým obrazovým stvárnením. Neviem, či to je tou kanadskou prírodou, ktorá má akési iné svetlo (natáčalo sa v okolí Toronta), alebo to prešlo silným post-processingom, ale obraz filmu má po celý čas úžasnú hĺbku, krásne vyvážené farebné podanie, výborné sveto, pleťovky ... pravdepodobne to bude ale práca dobrého kameramana a jeho bandy, pretože aj interiérové scény sú takisto pôsobivé na pohľad!
Pôsobivé sú taktiež herecké výkony oboch hlavných postáv, ktoré sú uveriteľné, hodia sa k sebe a funguje to medzi nimi. Ale okamžite, keď na plátne zostane Bana sám, tak to už zrazu tak pôsobivé nie je - nedokážem popísať prečo, ale mám z jeho výkonu veľmi zmiešané pocity. Naproti tomu je Rachel ako vždy skvelá! Nie je to tá klasická hviezdička, ktorej stačí, že dobre vyzerá... to dievča som videl už piatich filmoch a vždy to boli skutočné herecké výkony, za ktoré sa táto mladučká kanaďanka nemusí hanbiť. Nedá mi nespomenúť ešte jedno krásne herecké obsadenie vo vedľajších rolách - sestry McCannové, ktoré boli jednoducho kúzelné (akú postavu hrajú vám však nepoviem aby som nespoileroval, tak na to skúste prísť sami :)...
Scenár ako aj samotná predloha majú diery. Čo si budeme nahovárať ... snáď ste to nečakali? Nečítal som síce knižnú predlohu, ale neverím, že boli v románe oproti scenáru vysvetlené nejak obšírnejšie všetky Henryho časové línie a paradoxy, ktoré postupom času vznikajú. Len máloktorý autor príbehu, v ktorom sa cestuje v čase, sa dokáže vyrovnať s týmto skutočne zložitým problémom... Ak sa bude držať striktnej filozofie, že minulosť nie je možné zmeniť a prítomnosťou postavy napr. v minulosti sa už nič nemôže zmeniť, pretože sa to už stalo, tak sa dej ešte dá ako-tak udržať v medziach "reálnosti". V tomto príbehu sa však autorka rozhodla, že Herny svoju minulosť a budúcnosť ovplyvňuje a väčšina vecí, ktoré sa mu dejú v hlavnej dejovej línii sú následkom práve jeho pôsobenia. Navyše to podporila akýmsi mysterióznym prvkom, kedy to Henryho pri časových presunoch tiahne zväčša na miesta, ktoré sú preňho akosi významné. Našťastie je to ale celé podané vcelku pochopiteľne, hoci si myslím, že viacero ľudí, ktorí nie sú zvyknutí na "myslenie v celom časopriestore" budú mať z toho, ľudovo povedané guláš.
Na druhej strane však námet musím pochváliť v tom, ako vykresľuje vzťahy. Páčila sa mi komunikácia Henryho a Clare ako partnerov. Narozdiel od množstva iných amerických romantických filmov tu po sebe partneri nevrieskali, nehádali sa v jednom kuse, aj keď by na to dôvody boli. Ak aj došlo k výmene názorov, vyriešili to obyčajnou diskusiou, prípadne trucovným nerozprávaním-sa. Skrátka, ich správanie vo filme mi asi najviac pripomínalo skutočne reálny vzťah dvoch osudových partnerov (keďže mám s čím porovnávať ;). Taktiež sa mi páčil motív Henryho otca a postupný vývoj jeho postavy - nič sa neudialo z minúty na minútu, mávnutím zázračného prútika si neskočili do náruče s klišé hláškou "- Synak! - Otec!" a bolo by vybavené... Nie, naopak, chovali sa ako sa ľudia bežne chovajú, že to sami v sebe musia nájsť.
Čo dodať na záver? Musím sa vám priznať: nečakal som, že tomuto nemeckému režisérovi, ktorý je v Hollywoode nováčikom sa podarí jeho druhý americký film natočiť s takým citom a pôsobivým vizuálnym dojmom. Takže ak sa rozhodnete si tento film pozrieť, nerozmýšľajte veľmi do detailov, kašlite na tie paradoxy, nechajte sa len unášať dejom a vychutnáte si naozaj pekný film so sympatickými hercami... a po skončení budete (aj s partnerkou) spokojní. :)
SPOILER: Táto skrytá sekcia prezrádza časti deja filmu...
Žena cestovateľa v čase (alebo v českom "preklade" Zakletý v čase) je film natočený podľa rovnomenného bestselleru americkej spisovateľky Audrey Niffenegger vydaného v roku 2003, na ktorého sfilmovanie zakúpila práva filmová spoločnosť Brada Pitta a Jeniffer Anistonovej ešte pred samotným vydaním románu. Od začiatku však samotnú realizáciu sprevádzali problémy, kedy sa štúdio nevedelo dohodnúť s viacerými režisérmi (Steven Spielberg, David Fincher, Gus Van Sant), ale aj pôvodný scenár Jeremyho Levena (Legenda menom Bagger Vance, Zápisník jednej lásky...) bol potom nejak prepísaný, na režisérsku stoličku si nakoniec zasadol Robert Schwentke a začalo sa natáčať až koncom roka 2007.
Napriek všetkým týmto problémom je to film s veľmi pôsobivým obrazovým stvárnením. Neviem, či to je tou kanadskou prírodou, ktorá má akési iné svetlo (natáčalo sa v okolí Toronta), alebo to prešlo silným post-processingom, ale obraz filmu má po celý čas úžasnú hĺbku, krásne vyvážené farebné podanie, výborné sveto, pleťovky ... pravdepodobne to bude ale práca dobrého kameramana a jeho bandy, pretože aj interiérové scény sú takisto pôsobivé na pohľad!
Pôsobivé sú taktiež herecké výkony oboch hlavných postáv, ktoré sú uveriteľné, hodia sa k sebe a funguje to medzi nimi. Ale okamžite, keď na plátne zostane Bana sám, tak to už zrazu tak pôsobivé nie je - nedokážem popísať prečo, ale mám z jeho výkonu veľmi zmiešané pocity. Naproti tomu je Rachel ako vždy skvelá! Nie je to tá klasická hviezdička, ktorej stačí, že dobre vyzerá... to dievča som videl už piatich filmoch a vždy to boli skutočné herecké výkony, za ktoré sa táto mladučká kanaďanka nemusí hanbiť. Nedá mi nespomenúť ešte jedno krásne herecké obsadenie vo vedľajších rolách - sestry McCannové, ktoré boli jednoducho kúzelné (akú postavu hrajú vám však nepoviem aby som nespoileroval, tak na to skúste prísť sami :)...
Scenár ako aj samotná predloha majú diery. Čo si budeme nahovárať ... snáď ste to nečakali? Nečítal som síce knižnú predlohu, ale neverím, že boli v románe oproti scenáru vysvetlené nejak obšírnejšie všetky Henryho časové línie a paradoxy, ktoré postupom času vznikajú. Len máloktorý autor príbehu, v ktorom sa cestuje v čase, sa dokáže vyrovnať s týmto skutočne zložitým problémom... Ak sa bude držať striktnej filozofie, že minulosť nie je možné zmeniť a prítomnosťou postavy napr. v minulosti sa už nič nemôže zmeniť, pretože sa to už stalo, tak sa dej ešte dá ako-tak udržať v medziach "reálnosti". V tomto príbehu sa však autorka rozhodla, že Herny svoju minulosť a budúcnosť ovplyvňuje a väčšina vecí, ktoré sa mu dejú v hlavnej dejovej línii sú následkom práve jeho pôsobenia. Navyše to podporila akýmsi mysterióznym prvkom, kedy to Henryho pri časových presunoch tiahne zväčša na miesta, ktoré sú preňho akosi významné. Našťastie je to ale celé podané vcelku pochopiteľne, hoci si myslím, že viacero ľudí, ktorí nie sú zvyknutí na "myslenie v celom časopriestore" budú mať z toho, ľudovo povedané guláš.
Na druhej strane však námet musím pochváliť v tom, ako vykresľuje vzťahy. Páčila sa mi komunikácia Henryho a Clare ako partnerov. Narozdiel od množstva iných amerických romantických filmov tu po sebe partneri nevrieskali, nehádali sa v jednom kuse, aj keď by na to dôvody boli. Ak aj došlo k výmene názorov, vyriešili to obyčajnou diskusiou, prípadne trucovným nerozprávaním-sa. Skrátka, ich správanie vo filme mi asi najviac pripomínalo skutočne reálny vzťah dvoch osudových partnerov (keďže mám s čím porovnávať ;). Taktiež sa mi páčil motív Henryho otca a postupný vývoj jeho postavy - nič sa neudialo z minúty na minútu, mávnutím zázračného prútika si neskočili do náruče s klišé hláškou "- Synak! - Otec!" a bolo by vybavené... Nie, naopak, chovali sa ako sa ľudia bežne chovajú, že to sami v sebe musia nájsť.
Čo dodať na záver? Musím sa vám priznať: nečakal som, že tomuto nemeckému režisérovi, ktorý je v Hollywoode nováčikom sa podarí jeho druhý americký film natočiť s takým citom a pôsobivým vizuálnym dojmom. Takže ak sa rozhodnete si tento film pozrieť, nerozmýšľajte veľmi do detailov, kašlite na tie paradoxy, nechajte sa len unášať dejom a vychutnáte si naozaj pekný film so sympatickými hercami... a po skončení budete (aj s partnerkou) spokojní. :)
Príspevky
0 komentárov
Zverejnenie komentára
K tomuto článku môžete zanechať váš názor, či vyjadriť svoje pocity, ktoré vo Vás zanechal. Prosím nevyužívajte tieto komentáre na reklamné oznámenia. Vulgárne, bez-opodstatnene urážlivé, či reklamné príspevky budú zmazané!