Sherlock Holmes (Robert Downey jr.) a Dr. James Watson (Jude Law) musia okrem svojich vlastných problémov vyriešiť ešte jeden dôležitejší, ktorý sa však týka celého Londýna - černokňažník Lord Blackwood (Mark Strong), ktorého prednedávnom chytili, postavili pred súd a popravili, vstal z mŕtvych a chystá sa ovládnuť svojou čiernou mágiou celú krajinu. Holmes a Watson sú jediní, ktorí sú schopní jeho plány prekaziť...
Nuž, osobne si myslím, že keby to takto dnes videl sir Arthur Conan Doyle, tak by sa asi veľmi divil, akým vývojom prešli ním vytvorené postavy spred 120-tich rokov. Nemyslím to v zlom, pretože najskôr by sa asi divil, kam to za tie roky dotiahla kinematografia. Ťažko povedať, čo by povedal na samotné stvárnenie dvojice Holmes/Watson, ktorí sú úplne iní v porovnaní s klasickým a notoricky známym vyobrazením dvoch pánov v strednom veku, dlhých plášťoch, smiešnej Holmesovej čiapke a vážnymi tvárami pokrivenými zachmúrením z urputného premýšľania a prekliatej Londýnskej hmly...
Holmes a Watson, ktorých nám týmto filmom predkladá Guy Ritchie, sú totiž mladí šviháci, ktorých šarm, sila, rýchlosť a vytrvalosť v boji sú preexponované do komixových rozmerov. Úprimne si myslím, že napriek tomu, že v knihách bol Holmes opisovaný ako milovník zbraní a majster bojových umení, v tomto filme vyrazí dych asi všetkým. Ja osobne som mal veľký problém sa stotožniť s tým, že týchto dvoch som videl na obrázkoch a v starších filmoch (knihy sa ku mne bohužiaľ nedostali) ako dvoch starých pánov s fajkou a lupou a tu ich vidím dobiedzať a mlátiť sa, skákať a behať ako pubertiakov. Ak som si však odmyslel, že to, na čo sa pozerám má nejaký súvis s tým Sherlockom Holmesom, ktorého poznám od detstva, tak som sa začal na tento film dívať úplne inak a dokonca som si ho vychutnal od prvej po poslednú scénu!
A tu sa dostávam ku podstate toho, prečo na tento film píšem recenziu... audio-vizuálna stránka tohto filmu ma ohromila! Od prvej sekundy, kedy sa logá produkčných spoločností začnú objavovať na kamennej dlažbe až po uchvacujúce záverečné titulky. Vynikajúca kamera, dynamický strih, skvelá atmosféra starého Londýna s množstvom detailov, akými sú napríklad dokonalé kostýmy, či počítačom vytvorené lokácie, ktoré už takto neuvidíte.
Ďalším silným faktorom je skvelý zvuk, no najmä hudba. Priznám sa vám, Hans Zimmer a jeho soundtrackové "vyskakovanie z každej konzervy" fakt nemusím, ale to, čo vytvoril do tohto filmu - akoby to ani nebol on!
Silné a rýchlo rozpoznateľné motívy, ktoré využívajú rôzne prvky world-music (akordeón, cimbal...) a tie sú zas odvážne pretínané industriálnymi prvkami a modernými orchestrálnymi rytmickými zložkami. Vo viacerých pasážach sa dokonca hrá s kakofóniou... niečo nevídané! Toto je vôbec prvýkrát, kedy sa ku tvorbe tohto nemeckého hitmakera vyjadrujem v superlatívoch.
Čo sa týka réžie, tak je ťažko povedať, či je to zásluha Ritchieho, alebo kvalitných hercov (ktorí veľmi príjemne prehrávajú :), ale celý film pôsobí veľmi zohraným dojmom. Skvele do filmu zapadla aj Rachel McAdams, ktorá hrá Holmesovú dávnu múzu Irenu Adlerovú. K týmto trom hlavným postavám si okamžite vytvoríte vzťah, sú vám sympatické a s napätím ich sledujete do konca. Samozrejme, ako som už spomínal, celý čas som sa nezbavil pocitu, že pozerám sfilmovaný komix... ale presne týmto spôsobom sa mi ten film veľmi dobre pozeral a neprestal som sa zabávať ani po jeho skončení! A scenár je presne v tom istom duchu - plný nelogickostí, prehnaných reakcií, nečakaných zvratov, technických zázrakov vymykajúcich sa dobe, ale tiež zvláštneho mysteriózna... stačí keď si spomeniem na ktoréhokoľvek Batmana či Spidermana a všetky tieto prvky tam nájdem.
Nuž, osobne si myslím, že keby to takto dnes videl sir Arthur Conan Doyle, tak by sa asi veľmi divil, akým vývojom prešli ním vytvorené postavy spred 120-tich rokov. Nemyslím to v zlom, pretože najskôr by sa asi divil, kam to za tie roky dotiahla kinematografia. Ťažko povedať, čo by povedal na samotné stvárnenie dvojice Holmes/Watson, ktorí sú úplne iní v porovnaní s klasickým a notoricky známym vyobrazením dvoch pánov v strednom veku, dlhých plášťoch, smiešnej Holmesovej čiapke a vážnymi tvárami pokrivenými zachmúrením z urputného premýšľania a prekliatej Londýnskej hmly...
Holmes a Watson, ktorých nám týmto filmom predkladá Guy Ritchie, sú totiž mladí šviháci, ktorých šarm, sila, rýchlosť a vytrvalosť v boji sú preexponované do komixových rozmerov. Úprimne si myslím, že napriek tomu, že v knihách bol Holmes opisovaný ako milovník zbraní a majster bojových umení, v tomto filme vyrazí dych asi všetkým. Ja osobne som mal veľký problém sa stotožniť s tým, že týchto dvoch som videl na obrázkoch a v starších filmoch (knihy sa ku mne bohužiaľ nedostali) ako dvoch starých pánov s fajkou a lupou a tu ich vidím dobiedzať a mlátiť sa, skákať a behať ako pubertiakov. Ak som si však odmyslel, že to, na čo sa pozerám má nejaký súvis s tým Sherlockom Holmesom, ktorého poznám od detstva, tak som sa začal na tento film dívať úplne inak a dokonca som si ho vychutnal od prvej po poslednú scénu!
A tu sa dostávam ku podstate toho, prečo na tento film píšem recenziu... audio-vizuálna stránka tohto filmu ma ohromila! Od prvej sekundy, kedy sa logá produkčných spoločností začnú objavovať na kamennej dlažbe až po uchvacujúce záverečné titulky. Vynikajúca kamera, dynamický strih, skvelá atmosféra starého Londýna s množstvom detailov, akými sú napríklad dokonalé kostýmy, či počítačom vytvorené lokácie, ktoré už takto neuvidíte.
Ďalším silným faktorom je skvelý zvuk, no najmä hudba. Priznám sa vám, Hans Zimmer a jeho soundtrackové "vyskakovanie z každej konzervy" fakt nemusím, ale to, čo vytvoril do tohto filmu - akoby to ani nebol on!
Silné a rýchlo rozpoznateľné motívy, ktoré využívajú rôzne prvky world-music (akordeón, cimbal...) a tie sú zas odvážne pretínané industriálnymi prvkami a modernými orchestrálnymi rytmickými zložkami. Vo viacerých pasážach sa dokonca hrá s kakofóniou... niečo nevídané! Toto je vôbec prvýkrát, kedy sa ku tvorbe tohto nemeckého hitmakera vyjadrujem v superlatívoch.
Čo sa týka réžie, tak je ťažko povedať, či je to zásluha Ritchieho, alebo kvalitných hercov (ktorí veľmi príjemne prehrávajú :), ale celý film pôsobí veľmi zohraným dojmom. Skvele do filmu zapadla aj Rachel McAdams, ktorá hrá Holmesovú dávnu múzu Irenu Adlerovú. K týmto trom hlavným postavám si okamžite vytvoríte vzťah, sú vám sympatické a s napätím ich sledujete do konca. Samozrejme, ako som už spomínal, celý čas som sa nezbavil pocitu, že pozerám sfilmovaný komix... ale presne týmto spôsobom sa mi ten film veľmi dobre pozeral a neprestal som sa zabávať ani po jeho skončení! A scenár je presne v tom istom duchu - plný nelogickostí, prehnaných reakcií, nečakaných zvratov, technických zázrakov vymykajúcich sa dobe, ale tiež zvláštneho mysteriózna... stačí keď si spomeniem na ktoréhokoľvek Batmana či Spidermana a všetky tieto prvky tam nájdem.
SPOILER: Táto skrytá sekcia prezrádza časti deja filmu...
Ku scenáru: Od začiatku sledujeme sériu veľmi podivných a mysterióznych odhalení, ako napríklad vstanie z mŕtvych spod žulového náhrobku, alebo zabitie človeka prevarením vody v jeho vani, či samovznietenie nejakého člena parlamentu ... všetko to nakoniec Sherlock odhalí ako úplne normálne a prirodzené deje, ku ktorým ale boli použité rôzne technické, či fyzikálno-chemické prostriedky. Tým sa vlastne celé to zvláštne mysteriózno filmu stratí.
Ale úplne najväčšia blbosť v scenári sa ukáže až na záver, kedy sa strhne naháňačka v tuneloch a chodbách pod Westminsterským palácom parlamentu a po chvíli sa po rebríku vyšplhajú na rozostavaný Tower Bridge, ktorý je vzdušnou cestou vzdialený cca 3,5 kilometra!... ako?! :))
Ale úplne najväčšia blbosť v scenári sa ukáže až na záver, kedy sa strhne naháňačka v tuneloch a chodbách pod Westminsterským palácom parlamentu a po chvíli sa po rebríku vyšplhajú na rozostavaný Tower Bridge, ktorý je vzdušnou cestou vzdialený cca 3,5 kilometra!... ako?! :))
Čo dodať na záver?... Tento film je veľmi peknou akčnou "podívanou", má úžasnú starodávnu atmosféru, kostýmy, efekty a celkovo pôsobivé obrazové stvárnenie, ale scenár má bohužiaľ niekoľko dier a zvláštností. Navyše je tam na môj vkus trocha zbytočne veľa násilia, ktoré sa mi ku vyšetrovaniu prípadu akosi nehodilo. Verím však, že chlap, čo na tento film pôjde do kina, aby si pozrel nejaký dobrý "akčňák", nebude hľadať diery v scenári a vychutná si tento snímok a hlavne úchvatnú dynamickú hudbu od prvej po poslednú sekundu.
Príspevky
0 komentárov
Zverejnenie komentára
K tomuto článku môžete zanechať váš názor, či vyjadriť svoje pocity, ktoré vo Vás zanechal. Prosím nevyužívajte tieto komentáre na reklamné oznámenia. Vulgárne, bez-opodstatnene urážlivé, či reklamné príspevky budú zmazané!