... do kina!
Milujem kino a najradšej na filmy chodím do kina. V poslednej dobe sa však stala pre mňa veľmi nepríjemná vec, kedy kvôli supermoderným multiplexom v Mojom meste umreli 2 kvalitné staré kiná, ktoré boli pre tento účel zrodené. Jedno malo dokonca široko-ďaleko nevídanú certifikáciu THX! Bohužiaľ, prevádzkovatelia to museli zabaliť... lebo ľudia sa stali zas o niečo konzumentnejšími a nevadí im, že musia zaplatiť za jeden lístok dvojnásobnú cenu oproti starým dobrým kinám... hlavne, že je to priamo v ich obľúbenom nákupnom centre, hneď pri ich obľúbenom "mekáči"! Potom prídu do kina chrúmať pukance alebo po novom chipsy a šušťať s vrecúškami, práve keď je na plátne nejaký dialóg a to tak, že nepočuť ani slova!
A takto ostalo iba jedno-jediné staré dobré kino a doňho chodím najradšej. Mrzí ma však to, že keď do tohto kina zavítam teraz, tak vidím, akým spôsobom ho multiplex zasiahol. Pamätám si ešte časy, kým fungovali naplno a premietali pre vypredané sály... Dnes nás pri pokladni uvíta jedna smutná tetuška predávajúca lístky a na moju zaužívanú otázku "Máte ešte niečo voľné?" skoro cez slzy odpovie, že celú sálu. Potom vojdeme do foyer a tam nás čaká ešte smutnejšia tetuška, ktorá nás piatich-šiestich čakajúcich ľudí pustí do kinosály, ktorá sa ešte nestačila ani vykúriť, keďže hrajú len jedno predstavenie denne a tak sedíme v kabátoch. Jednoducho smutné ... ale na druhú stranu, ten pokoj pri sledovaní (žiadne šušťanie!) a možnosť si film vychutnať z presného stredu kinosály a zážitok s poriadnym DTS zvukom mi nikto nevezme!
Aby som na multiplexy len nenadával, tak musím uznať, že ich občas navštevujem, pretože sú to v Našom meste jediný zdroj, kde je možné si pozrieť 3D filmy, ktoré ma skutočne chytili vďaka technológii kruhovej polarizácie a snímkovej frekvencii 144 fps, ktorá je už približne schopná oklamať ľudské oko (aj keď na úkor farebného podania :). Jasné, že si multiplexy za takéto predstavenie pýtajú skoro trojnásobok!, ako v mojom obľúbenom kine, ale dajme tomu...
...ak nie kino, tak...?
Samozrejme, nie na všetko stihnem ísť do kina a potom sa k filmom dostávam cestou takzvanej svätej trojice: DivX, DVD a TV. Samozrejme, že už to nie je taký zážitok... DivX je taký underground, ale poslúži na jedno pozretie. V televízií ma to väčšinou nebaví, lebo sú schopní z krásneho širokouhlého filmu vysekať 4:3 Crop a obaliť to dvoma hodinami reklám. A tak zostáva DVD, ktoré ma však už v poslednej dobe svojim rozlíšením a bitratom veľmi neohuruje a preto som aj s jeho archiváciou prestal.
Milujem kino a najradšej na filmy chodím do kina. V poslednej dobe sa však stala pre mňa veľmi nepríjemná vec, kedy kvôli supermoderným multiplexom v Mojom meste umreli 2 kvalitné staré kiná, ktoré boli pre tento účel zrodené. Jedno malo dokonca široko-ďaleko nevídanú certifikáciu THX! Bohužiaľ, prevádzkovatelia to museli zabaliť... lebo ľudia sa stali zas o niečo konzumentnejšími a nevadí im, že musia zaplatiť za jeden lístok dvojnásobnú cenu oproti starým dobrým kinám... hlavne, že je to priamo v ich obľúbenom nákupnom centre, hneď pri ich obľúbenom "mekáči"! Potom prídu do kina chrúmať pukance alebo po novom chipsy a šušťať s vrecúškami, práve keď je na plátne nejaký dialóg a to tak, že nepočuť ani slova!
A takto ostalo iba jedno-jediné staré dobré kino a doňho chodím najradšej. Mrzí ma však to, že keď do tohto kina zavítam teraz, tak vidím, akým spôsobom ho multiplex zasiahol. Pamätám si ešte časy, kým fungovali naplno a premietali pre vypredané sály... Dnes nás pri pokladni uvíta jedna smutná tetuška predávajúca lístky a na moju zaužívanú otázku "Máte ešte niečo voľné?" skoro cez slzy odpovie, že celú sálu. Potom vojdeme do foyer a tam nás čaká ešte smutnejšia tetuška, ktorá nás piatich-šiestich čakajúcich ľudí pustí do kinosály, ktorá sa ešte nestačila ani vykúriť, keďže hrajú len jedno predstavenie denne a tak sedíme v kabátoch. Jednoducho smutné ... ale na druhú stranu, ten pokoj pri sledovaní (žiadne šušťanie!) a možnosť si film vychutnať z presného stredu kinosály a zážitok s poriadnym DTS zvukom mi nikto nevezme!
Aby som na multiplexy len nenadával, tak musím uznať, že ich občas navštevujem, pretože sú to v Našom meste jediný zdroj, kde je možné si pozrieť 3D filmy, ktoré ma skutočne chytili vďaka technológii kruhovej polarizácie a snímkovej frekvencii 144 fps, ktorá je už približne schopná oklamať ľudské oko (aj keď na úkor farebného podania :). Jasné, že si multiplexy za takéto predstavenie pýtajú skoro trojnásobok!, ako v mojom obľúbenom kine, ale dajme tomu...
...ak nie kino, tak...?
Samozrejme, nie na všetko stihnem ísť do kina a potom sa k filmom dostávam cestou takzvanej svätej trojice: DivX, DVD a TV. Samozrejme, že už to nie je taký zážitok... DivX je taký underground, ale poslúži na jedno pozretie. V televízií ma to väčšinou nebaví, lebo sú schopní z krásneho širokouhlého filmu vysekať 4:3 Crop a obaliť to dvoma hodinami reklám. A tak zostáva DVD, ktoré ma však už v poslednej dobe svojim rozlíšením a bitratom veľmi neohuruje a preto som aj s jeho archiváciou prestal.
Príspevky