vitajte!

Martin BórikSom taký zvláštny človek: programátor, fanúšik 8-bitovskladateľ elektronickej alternatívnej hudby a táto stránka v prvom rade slúži na prezentáciu vlastnej hudobnej tvorby, ktorej sa venujem už snáď viac ako 15 rokov.

Ak sa pozriem do histórie, tak celé desaťročia ľudia po celom svete hľadali ku komerčnej hudbe akúsi alternatívu, ktorej bolo síce ako šafránu, ale našťastie existovali muzikanti, ktorí sa nebáli do hudby priniesť niečo nové. Dnes už tá situácia taká ružová nie je a mediálna masáž zjednodušila hudbu na infantilné jednoduché melódie na troch-štyroch akordoch, repetitívnosť, primitívnosť a priniesla novodobú „hudobnú prostitúciu“. Ja však stále dúfam, že na svete ešte existujú ľudia, ktorí chcú počuť alternatívu k tomuto hudobnému humusu novej doby a keďže má každý právo na slobodnú voľbu, ponúkam mu tých niekoľko svojich kompozícií – hudbu, ktorá sa na nič nehrá, nesnaží sa byť zabávnou, ale naopak, osloviť poslucháča a odovzdať mu svoju emóciu.

„Niekto si píše denník, niekto bloguje, iní si denne menia statusy na Facebooku či Twittri… mojim denníkom či blogom je moja hudba: sú to moje osobné spovede, pohľad do môjho vnútra, zhudobnené pocity, v ktorých nepoužívam slová, ale tóny spojené v melódie, ktoré sú niečo viac než holé vety…“

Nie som „multitalentovaný čávo“ a nikdy by som sa zaňho nevyhlasoval. Svoje hudobné vzdelanie som získal samoštúdiom, hľadaním logiky v jej zákonitostiach a objavením nádhernej matematiky, ktorou celá hudobná teória drží pohromade. Nikdy som nenadobudol žiadne „klasické hudobné vzdelanie“ (nech už si pod tým predstavíte čokoľvek) a nikto ma neučil hrať na žiaden hudobný nástroj. Síce som schopný niečo brnkať na gitare, či klepkať po bielo-čiernych klávesách, no nikdy by som s tým nedokázal vystupovať verejne, alebo to nahrať do svojich skladieb. Moju obrovskú poklonu si preto zaslúžia všetci hudobníci, ktorí to dokážu! Ja som totiž iba skladateľ, no namiesto klasickej hudobnej kompozície, ktorá sa stáročia vyučuje na školách, je to moje komponovanie vlastne také zvláštne programovanie virtuálnych nástrojov, plné matematiky a logiky.

Ak ste si práve povedali, že robiť hudbu na počítači dokáže každý trkvas, tak o tom bohužiaľ neviete vôbec nič. Môžete túto moju stránku s pokojným svedomím zavrieť a rozlúčime sa v mieri. Mám pre Vás iba jedinú radu: Ak to skutočne dokáže každý, vytvorte v tom svojom počítači aspoň trocha realisticky znejúce sólo na elektrickej gitare z ktorejkoľvek Vašej obľúbenej piesne, alebo rozpíšte party vašej obľúbenej symfonickej skladby tak, aby to znelo čo najvernejšie.

Možno namietate, že ak má v piesni znieť gitara alebo symfonický orchester, tak to tam treba nahrať a hotovo!
Uznávam, to by bolo krásne… v ideálnom svete, kde sa mi podarí s nejakými inštrumentalistami, ktorí by videli do mojej hlavy nadviazať spoluprácu, ktorých by zaplatilo vydavateľstvo, ktoré z dobrej vôle a bez záruky istého zisku podporí nezávislého skladateľa bez klasického hudobného vzdelania a renomé. Bohužiaľ, tento svet takto nefunguje
(aj keď pred 40 rokmi asi fungoval inak, keď dostalo takúto príležitosť mnoho autorov, ktorí sa stali legendami). Našťastie mi nikto nemôže vziať tú slobodu si tieto moje skladby publikovať na internete a ľuďom slobodu si ich stiahnuť a vypočuť… dokonca ani „organizácia združujúca audiopriemysel“.

Mojim najväčším hudobným vzorom je Mike Oldfield. Aj keď som jeho úplnú tvorbu spoznal relatívne nedávno, stala sa pre mňa jeho hudba a spôsob vyjadrovania emócií (hlavne v začiatkoch jeho kariéry) základom môjho nového hudobného vesmíru, ktorému by som sa raz chcel aspoň priblížiť. Dalo by sa povedať, že práve vďaka jeho tvorbe a spôsobu, akým hudbu tvoril sa tejto mojej produkcii venujem dodnes a nezanechal som to ako väčšinu svojich „mladíckych nerozvážností“. Samozrejme, že to nie je jediný autor, ktorého hudba ma ovplyvňuje. Ak by som to rozdelil do niekoľkých skupín podobného hudobného štýlu alebo streamu a každej skupine priradil tie, pre mňa najdôležitejšie mená, vzniklo by niečo takéto:

  • Mike Oldfield, Vangelis, Yanni, Enya…
  • John Williams, Alan Silvestri, Hans Zimmer, James Newton Howard…
  • The Beatles, Pink Floyd, Sting, Phil Collins…
  • Delerium, Conjure One, Depeche Mode…
  • Chicane, Fenomenon…

a okrem toho…

Už z prvých odstavcov ste mohli vytušiť, že takýmto muzicírovaním sa určite zarobiť nedá a preto sa už 10 rokov celkom úspešne živím ako programátor. Vedomosti v týchto počítačových vedách mi však neodovzdávala žiadna vzdelávacia inštitúcia a asi tak ako všetko v mojom živote som sa naučil samoštúdiom. Už koncom 80. rokov na mňa udrela silnou ofenzívou mikropočítačová mánia a spolu s bratmi som začal odhaľovať jej tajomstvá prostredníctvom 8-bitových počítačov PMD 85 a ZX-Spectrum. Zadné strany školských zošitov boli pravidelne plnené riadkami programov a tak nečudo, že mi škola vtedy nemohla ponúknuť tie informácie, ktoré boli pre mňa najpodstatnejšie a možno aj preto sa môj vzťah k týmto inštitúciám nikdy poriadne nevybudoval a okrem jedného ročníka plného vysokoškolskej matematiky som ostal verný svojmu osvedčenému samoštúdiu. Skrátka, veci ktoré ma dnes živia som sa naučil sám asi až priskoro na to, aby ma ich niekto mohol naučiť, možno aj preto, že som mal mentorov a vzory doma.

K programovaniu v jazyku C/C++ som sa dostal už koncom 90. rokov, pretože ma odjakživa bavilo nízko-úrovňové programovanie v kombinácii s objektovo-orientovaným. Momentálne sa intenzívne zaujímam o programovanie pre najnovšie interpretery jazyka JavaScript, čím sa v súčasnosti celkom úspešne živým. Nebránim sa ani používaniu PHP, na ktorom môj web-development začínal, no čomu sa veľmi striktne bránim je Java, lebo po niekoľkých rokoch skúseností s týmto Molochom viem, že sa mu venovať nechcem. Okrem toho všetkého som sa za tie roky stretol s množstvom ďalších programovacích jazykov, navrhoval a spravoval niekoľko menších či väčších databáz, ale nechcem aby táto stránka slúžila ako nejaké LinkedIn

Takže počítače a všeobecne informačné technológie sú pre mňa najväčším koníčkom, ktorému sa venujem vlastne celé dni, ako v práci, tak doma. Tento koníček je natoľko extrémny, že sa dodnes venujem mikropočítačom, na ktorých celá moja životná púť začala – ako spoluautor emulátora PMD 85 a portálu venovanom tomuto mikropočítaču, ako autor prvej novej hry pre PMD 85 po 20 rokoch a tiež ako fanúšik legendárneho ZX-Spectra, na ktorého zvukový obvod AY-3-8910 tiež vyrábam chiptune hudbu.

čo na záver?

V súčastnosti žijem v rodných Košiciach, vediem usporiadaný život v harmonickom manželstve a som otcom krásnej dcérky. Medzi moje záľuby „prekvapivo“ nepatrí strávenie celého popoludnia v nákupnom centre – naopak, som odporca konzumu. Zaujíma ma príroda, duša našej Zeme a Vesmír, čo sú pre mňa hlavné zdroje hudobnej inšpirácie.

Som milovník filmov, ale nepohrdnem ani lepšou televíznou produkciou. Vo všeobecnosti bažím po informáciach z tejto oblasti a vlastne neexistuje deň, ktorý by som prežil bez mojich obľúbených filmových serverov a odberov. Zaujímam sa ešte aj o literatúru, fotografiu, počítačovú grafiku, akustiku a všeobecne umenie ako také. Taktiež sa veľmi intenzívne zaujímam o moderné technológie, hlavne v odvetviach audio-vizuálnych či telekomunikačných zariadení. Prajem Vám teda príjemný pobyt v mojom mikrokozme…