cinetip: Moon (2009)

kategória: blogcinetip
dátum zverejnenia: 30. januára 2010

Moon (unused poster)Sam Bell (Sam Rockwell) pracuje na lunárnej základni Sarang a zamestnáva ho spoločnosť Lunar, ktorá je pozemskou nadnárodnou spoločnosťou, ktorej sa podarilo odvrátiť energetickú krízu na Zemi tým, že objavili na povrchu odvrátenej časti mesiaca vzácny plyn „Hélium-3“, ktorý tam začali ťažiť. Sam je na základni celkom osamotený a to mu dáva čas premýšľať nad tým, ako sa vráti späť na Zem ku svojej manželke a dcére, keď mu zanedlho vyprší jeho trojročný kontrakt s firmou Lunar. Bol veľmi dobrým a spoľahlivým zamestnancom, svoju úlohu vždy plnil tak, ako bolo treba, tie tri roky mu pomohli skrotiť jeho prudký temperament a uvedomiť si chyby, ktorých sa dopustil v minulosti, ale už má toho všetkého dosť. A práve dva týždne pred jeho odchodom na Zem sa začnú Samovi diať zvláštne veci…

Vážené dámy a páni… videl som úžasný film! Toto majstrovské umelecké dielo je dôkazom toho, že nezávislosť, ktorej nešliape na krk komercia a ľudia, ktorí vo filmovej mašinérii ťahajú za nitky, plodí ohromnú kvalitu. V tomto prípade vám tu nedávam trailer, pretože by som vám pokazil zážitok – prezrádza totiž viac, ako by mal. Ja som film začal pozerať bez traileru a keďže som okrem oficiálneho popisu filmu nevedel nič viac, moje očarenie týmto snímkom narastalo každým ďalším záberom.

Tento film vymyslel a zrežíroval mladý a začínajúci režisér Duncan Jones (mimochodom syn Davida Bowieho) a je to jeho celovečerný nezávislý debut, ktorý mu už vyniesol dve ocenenia BAFTA a na British Independent Film Awards 2009 film zvíťazil v 7 kategóriach. Podľa jeho vlastných slov chcel týmto filmom vzdať hold sci-fi klasikám jeho mladosti ako napríklad „2001: Vesmírna odysea“, „Silent Running“, „Outland“, „Votrelec“, či pôvodnému ruskému Tarkovského filmu „Solaris“. Ten chlapec je asi čarodejník, pretože pri rozpočte smiešnych 5 miliónov dolárov sa mu podarilo natočiť film, ktorý vás prekvapí svojim vizuálnym stvárnením, pôsobivými interiérovými scénami mesačnej základne s výbornou klaustrofobickou atmosférou, ale hlavne prekvapujúco realistickými zábermi z exteriérov mesačného povrchu.

Ten, kto vám začne o tomto filme rozprávať ako o nejakom „fanúšikovskom čistokrvnom old-school sci-fi“, neverte mu ani slovo a nenechajte sa tým v žiadnom prípade odradiť, pretože v tomto filme nejde iba o science-fiction! Je to totiž psychologická dráma z prostredia mesačnej základne vykreslená ako nie veľmi šťastná vízia budúcnosti.

Sam je na základni Sarang absolútne bez kontaktu s ľudmi, pretože oprava komunikačného satelitu, ktorým by mohol komunikovať v reálnom čase so Zemou nepatrí medzi priority spoločnosti Lunar a preto je odkázaný iba na offline nahrávky, ktoré sa raz za čas dostanú k nemu na základňu. Jediným jeho spoločníkom je mu robotický asistent s umelou inteligenciou GERTY (ktorého úchvatne narozprával Kevin Spacey), ktorý mu je často aj psychickou oporou. Dva týždne pred ukončením jeho zmluvy začne mať zdravotné problémy a keď ide na bežnú kontrolu ťažobných strojov na povrch mesiaca v lunárnom roveri, má halucinácie, že vidí neznáme dievča sa voľne prechádzať po povrchu mesiaca. Je natoľko zaujatý svojou víziou, že si nevšimne, že rover smeruje priamo pod obrovský stroj, havaruje, ťažko sa zraní a ťažobný stroj tým odstaví. Medzitým sa ale na stanici udeje niečo, čo Samovi zmení celý jeho život…

… a dosť, viac vám už o deji nenapíšem ani písmeno! Napíšem vám radšej dôvody, pre ktoré som tento film označil toľkými pozitívami. Tým najhlavnejším dôvodom je Sam Rockwell, ktorý na plátne rozpúta doslovnú one-man-show, ku ktorej mu netreba nič iné, okrem svojej filmovej postavy a jej psychologického profilu. Dokonalého profilu človeka uzavretého v „bedni“ s celkovou rozlohou ani nie 500 m², ktorému to tam ako jedinému žijúcemu človeku začína kvalitne liezť na mozog. Tento herec dokáže emócie vyjadriť ako málokto, v očiach sa mu zračí hrôza, šialenstvo, beznádej… a túžba vrátiť sa domov. No a po polhodine sa tento jeho herecký výkon ešte znásobí!

Druhým dôvodom je kamera a réžia. Vychutnávajú si dlhé zábery, hrajú sa s ostrením, vyžívajú sa v detailoch a nechávajú vám čas si ich všimnúť. Režisér taktiež dobre poznal, koho obsadil do hlavnej úlohy a dokázal z jeho talentu vyťažiť to, čo tomuto filmu bolo potrebné dať. Taktiež sa mi páči, že namiesto kompletne vyrenderovaných počítačových záberov boli použité skonštruované miniaturizované modely – celá základňa, rover, ťažobný stroj… to všetko bolo skutočne postavené a natáčané kamerou!

Posledným a ohromne dôležitým dôvodom je Clint Mansell a jeho hudba. Pre tento film skomponoval niečo neuveriteľné. Krásne ambientné motívy, dlhé syntetické plochy s jemným klavírnym rozkladom akordov, ktoré neskôr vrcholia v nádherne emotívne klavírne sóla. Do toho všetkého znejú neponímateľné syntetické zhluky zvukových kulís a rôzne „vesmírne“ šumy… presne tak ako to mám rád! Takto si predstavujem soundtrack ku filmu, ktorý tam sedí a dopĺňa ho…

Takže ako by som to všetko zhrnul…?
Tento film je ďalším dôkazom, že je dobré dať mladým začínajúcim tvorcom príležitosť, voľnú ruku, dotácie a nechať ich samých pracovať. Rok 2009 bol pre takýchto tvorcov akýmsi pomyselným míľnikom… najprv prišili ohromujúci „deviatkári“ Neill Blomkamp (District 9) a Shane Acker (Číslo 9) a teraz ma prekvapil aj Duncan Jones. Film sa začal ako „nezávislák“ premietať po rôznych filmových festivaloch po celom svete a nakoniec ho distribúcia výnimočne pustila aj do niektorých kín, ale veľmi rýchlo skončil na DVD, čo je to škoda, lebo na veľkom plátne to musela byť paráda. Keď budete mať čas a chuť si pozrieť kvalitný nezávislý snímok s vynikajúcim hereckým výkonom a krásnou ambientnou hudbou, neváhajte a siahnite po tejto perle…