Skladba vznikla na motívy nedokončenej skladby môjho synovca Tomáša Bórika. Hlavne pôvodná úvodná sekvencia jeho skladby mala v sebe toľko pokoja a citu, že keď sa toho motívu vzdal a rozhodol sa ju nedokončiť, prišlo mi strašne ľúto toho premrhaného potenciálu a tak som sa skladby chopil a prepracoval do jej dnešnej podoby. Prajem príjemnú plavbu!

Lacrima je prevažne art-rocková skladba, ktorá na album pribudla medzi poslednými. Odrážajú sa v nej moje najčerstvejšie emócie a pestrá paleta pocitov a zážitkov, ktoré sprevádzali môj koniec roka 2013.

Táto experimentálna skladba je zložená z kratších či dlhších rôzne atmosferických motívových fragmentov, ktorými sa snažím poslucháča plynulo previesť – od úvodnej filmovo ladenej orchestrálnej sekvencie, cez dynamickejšiu časť, ktorá postupne utíchne do pokojnej orchestrálnej pasáže. Tú však neskôr pretína nervózny motív, ktorý sa postupne mení a skladba vrcholí tvrdším rockovým partom.

Nový život. Tento názov presne vystihuje pozitívne zmeny, ktoré sa v tom období (leto 2011) diali v mojom živote a ktoré sa mi podarilo vtesnať do tejto pokojnej baladickej skladby, ktorá sa stala titulnou skladbou albumu.

Skladba začína ponorená do temného gitarového sóla, no tento monotónny začiatok sa zlomí do môjho milovaného 7/8 taktu a akustické nástroje rozohrajú oslavné vyvrcholenie skladby.

Táto skladba je veľmi osobná a vznikla z prostého pocitu uvedomenia si podstaty mojej životnej cesty, po ktorej už nemusím kráčať sám a že sa môžem denne prebúdzať vedľa niekoho, s kým kráčam naproti našej večnosti…

Strata blízkej osoby je tá najhlbšia ryha, ktorú dokáže osud vytesať do duše človeka. Je zmietaný neprekonateľným pocitom bezmedznej prázdnoty a uvedomovania si, že tú osobu už nikdy viac neuvidí, že sa už naňho neusmeje či nepovie láskavé slovo. Každý to prežíva inak, rôzne dáva najavo svoje emócie… niekto navonok, iný to v sebe nosí tak dlho, kým sa „nevyplače do nôt“…

Skladba, v ktorej som sa vydal opať do končín štýlu ambient/newage a hutných syntetických plôch. Do 9/8 taktu sa začne odvíjať kakofonický arpeggio-motív na pozadí syntetického hymnusu, no neskôr sa skladba zlomí a dostane priestor aj sólová gitara.

Jedného večera mi z hodiny na hodinu napadla myšlienka sa chytiť opäť témy vzývania slnka a podarilo sa mi stvoriť tento čisto syntetický hymnus. Narozdiel od časti Sun v kompozícii Chilled je táto skladba o čosi „temnejšia“ a chorály ešte viac podtrhujú jej akýsi nostalgický charakter…

Táto skladba stála na samom počiatku albumu Neobios. Je mojim odkazom a poctou skladateľskému géniovi Vangelisovi. Začína improvizáciou na elektrickom piane, pomaly sa rozvíja a odhaľuje nové nástroje, v polovici sa zlomí do 7/8 taktu a zaznie sólo na syntetizátore Minimoog, aby sa nakoniec skladba vrátila tam, kde začala.

Ide o hudobnú dejovú líniu venovanú štyrom základným zemským živlom a dvom vesmírnym. Tieto elementy sú sprevádzané motívami, ktoré vo mne evokujú. Zasnené newage motívy sú striedané jazz-rockovými prvkami, tak ako sú akustické nástroje striedané syntetickými. Nosným prvkom tejto kompozície je premenlivé tempo s kombináciou nezvyčajných taktov a rytmiky…